|
Využitie
okrasných drevín
Okrem okrasnej majú dreviny v záhrade aj významnú hygienickú
funkciu. Zachytávajú prach, tlmia hluk, produkujú kyslík a okrem
toho vylučujú množstvo aromatických a iných látok, ktoré majú
osviežujúce a antibakteriálne účinky. Pri ich výbere dbáme
predovšetkým na priestorové možnosti, rozmery a tvar rastlín v
dospelosti. Ďalej vyberáme podľa nárokov na stanovište a
ošetrovanie rastlín. Nakoniec zosúladíme farebnosť kvetov a
listov jednotlivých druhov. Okrasné kríky sú vhodné predovšetkým
na ohradeniu a priestorovému rozčlenenie záhrady a to buď vo
forme strihaných, tvarovaných plotov alebo voľne rastúcich
rastlín. Tento účel nám splnia i v malých záhradách, kde je
možné využiť ich pri vchodoch do záhrady či domu, na zakrytie
esteticky málo pôsobivých miest a podobne. Mnohé popínavé
dreviny sa používajú na skrášlenie besiedok a pergol (klematis,
brečtan, popínavé ruže).
Vysádzanie okrasných drevín
Vzdialenosť jednotlivých rastlín pri výsadbe závisí od ich
vzrastu a spôsobu využitia. Pri skupinovej výsadbe volíme
spravidla u nižších a pomalšie rastúcich rastlín vzdialenosť 100
až 150 cm u stredne rastúcich 200 cm a u rýchlorastúcich
mohutných rastlín 250 cm a viac. Väčšie jamy robíme pri výsadbe
do trávnikov a kamenistých pôd, ktoré je možné zlepšiť pridaním
vyzretého kompostu alebo malého množstva Cereritu. U vresovitých
rastlín, ktoré si vyžadujú humóznu kyslú pôdu pridáme pri
výsadbe rašelinu a piesok. U alkalických pôd ich sadíme do
väčších jám, ktoré vyplníme zmesou rašeliny, lesnej listovky a
piesku. Na udržanie vlhkosti v pôde a na podporu rastu je vhodné
pôdu nastielať. Dreviny s opadavým lístím je najvhodnejšie
vysádzať na jeseň (október/november) alebo skoro na jar (brezy
na začiatku pučania). Po vysadení skracujeme jednoročné výhonky
silnejším rastlinám o 1/3 a slabším rastlinám o 2/3 dĺžky. Tieto
dreviny vysádzame do jám, ktoré sú dvakrát tak veľké ako ich
koreňový bal. Pred výsadbou zrežeme poškodené korene nad miestom
poranenia a namočíme ich do vody. Jamy naplníme do polovice
vodou, vložíme korene tak, aby sa najvyšší dostal asi 3 cm pod
úroveň terénu a potom jamu zasypeme kvalitnou pôdou a dobre
pritlačíme nohou, čo zabezpečí dobré priľnutie zeminy ku
koreňom. Vždyzelené dreviny (ihličnany a neopadavé listnáče) je
potrebné sadiť skoro na jar alebo v septembri, aby do zimy
dostatočne zakorenili. Sadíme ich do dostatočne priestorných
jám. Dreviny vypestované v kontajneroch môžeme vysádzať i počas
vegetácie.
Výživa a starostlivosť
Napriek tomu, že okrasné dreviny sú pomerne nenáročné odmenia sa
nám za našu starostlivosť každoročným bohatým kvetom a sviežim
rastom. Ich ďalšie ošetrovanie spočíva v kyprení a odburiňovaní
pôdy (v trávniku sa po po výsadbe udržiava okolo dreviny kyprý
kruh pôdy o priemere 1 m), zalievaní v období sucha a hnojení.
Okrasné dreviny je najlepšie prihnojiť kompostom alebo plným
hnojivom (napríklad Cererit) v dávke 40 - 50 g/m2. Na jeseň je
chúlostivé kultivary vhodné chrániť navŕšením zeminy alebo
čečinou (vždyzelené kríky, ruže a iné).
Vzácne rady pre každého
Živé ploty
Koniec zimy a začiatok jari je najpriaznivejším obdobím na
"opravu" živých plotov. Silnejším rezom v tomto období, teda
tesne pred vypučaním, vyvoláme tvorbu nových výhonkov hlavne v
dolnej redšej časti. Pri správnom tvarovaní, keď je plot v
spodnej časti širší ako v hornej, je tento efekt ešte väčší a
vtedy sa dostáva dostatok svetla i dolnej časti. Po kvalitnom
reze je vhodné prihnojenie plným alebo špecializovaným hnojivom.
V období sucha nezabúdajme na závlahu, ktorá je veľmi prospešná.
Druhým obdobím tvarovania živých plotov je polovica augusta.
Odstraňujeme len nové mladé výhonky. Letný rez potrebujú i mladé
v tomto roku vysadené rastliny a to napriek tomu, že nedosiahli
želanú výšku.
Ihličnany
Niekedy sa môže stať, že nám ihličnany jednoducho vyblednú. V
takomto prípade môže ísť aj o nedostatok horčíka. Regeneráciu
poškodených stromov urýchli horká soľ (magnéziumsulfát), ktorú
zapracujeme do vrchnej časti pôdy v obvode koreňov a bohato
zavlažíme. Dávkovanie prispôsobíme rozmerom a stupňu poškodenia
rastliny (20 - 150g na jednu rastlinu). Na drobné a plazivé
konifery je však lepšie použiť niektorý špeciálny prípravok,
ktorý aplikujeme na list.
Rododendron
Čas na jeho ošetrenie pripadá na letný mesiac jún. Ak chceme,
aby nám intenzívne kvitol každý rok, opatrne povylamujeme
dokvitnuté kvety, aby sme nepoškodili púčiky a mladé výhonky pod
kvetom. Jeho ďalší rast podporíme prihnojením
organicko-minerálnymi hnojivami s nízkym obsahom vápnika.
Zakrpatene ihličnany
Tieto okrasné dreviny pripomínajúce bonsaj sú vhodné aj na
pestovanie v nádobách a to z jednoduchého dôvodu - odolávajú
mrazom. V zime útulne skrášlia balkón i terasu pričom
nepotrebujú osobitné ošetrenie, rez ani úpravu, čo je ich veľkou
prednosťou.
Vresovce
Aby nám tieto nádherné rastliny nezostali riedke a nestratili
svoju farbu, nezabúdame na ich každoročný rez, ktorým
odstraňujeme všetky odkvitnuté konáriky. Na väčších plochách
môžeme použiť nožnice na úpravu plotov. Rez vedieme tesne nad
starým drevom. Druhy, ktoré kvitnú v lete režeme v apríli a
druhy kvitnúce v jeseni v polovici mája.
Ako si vyberať ovocné stromy podľa klimatických podmienok
Jadroviny
Na výsadbu jabloní je najvhodnejšia 1. zóna vhodnosti s
nadmorskou výškou do 350 m a 2. zóna s nadmorskou výškou od 200
do 500 m. V obidvoch zónach sú najvhodnejšie pôdy hlinité až
ílovohlinité. Hruškám najlepšie vyhovujú hlboké, stredne ťažké
pôdy s dobrou priepustnosťou a pôdnou reakciou pH 5 v nadmorskej
výške do 300 m. Na pestovanie jabloní využívame aj ďalšie dve
zóny. Tretia zóna zahŕňa polohy s nadmorskou výškou do 600 m.
Vzhľadom na drsné klimatické podmienky v tejto zóne je potrebný
veľmi dôkladný výber najmä jesenných odrôd odolných najmä voči
chrastavitosti. Vhodné je tu pestovať najmä odrody Šampión,
Rubín a ďalšie. 4. zóna vhodnosti predstavuje polohy nad 600 až
700 m nad morom. Táto zóna sa využíva na pestovanie jabloní len
v záhradkách. Sú to najmä miestne zimné odrody alebo letné a
jesenné odrody odolné proti mrazom a chrastavitosti. Pri výbere
polôh vhodných na výsadbu jabloní a hrušiek je potrebný dôkladný
výber stanovišťa, vylúčenie mrazových kotlín, lokalít otvorených
studeným vetrom a silne ohrozených eróziou. Vhodnejšie sú
pozemky, na ktorých ešte neboli vysadené ovocné dreviny, pozemky
na rovine alebo miernych južných až juhozápadných svahoch so
sklonom menším než 10 %. Vhodné sú svahy s hlbšími pôdami,
chránené pred silnými vetrami, neohrozené eróziou. Silne
náveterné svahy akejkoľvek orientácie sú nevhodné. Pri výbere
odrôd jabloní a hrušiek pre konkrétne pôdno-klimatické podmienky
treba rešpektovať nároky jednotlivých odrôd na teplo, zrážky,
dĺžku vegetačného obdobia, citlivosť na mráz, choroby a škodcov,
ale zohľadiť musíme aj nároky pestovateľa a konzumenta. Zo
súčasného sortimentu odrôd jabloní a hrušiek postupujeme pri ich
výbere nasledovne: V 1. a 2. zóne pestujeme najmä neskoré odrody
vyžadujúce si dlhšie vegetačné obdobie a vhodné na dlhodobejšie
uskladnenie.3. a 4. zóne volíme odrody odolné proti zimným a
jarným mrazom i proti chrastavitosti - - najmä pri jabloniach z
dôvodu ich dozrievania v kratšom vegetačnom období. Vhodnou
odrodou je napríklad Sparťan. Pri výbere hrušiek je dôležitá
odolnosť proti chrastavitosti a možnosť čo najdlhšieho
uskladnenia.
Kostkoviny
V minulosti sa v našich podmienkach pestovala najmä Bystrická
slivka. Vynikala výbornou kvalitou plodov, všestrannosťou
zužitkovania a jednoduchým rozmnožovaním. Kalamitné rozšírenie
šarky sliviek však jej porasty takmer úplne zdecimovalo. Z
pomologického hľadiska sa slivky obyčajne rozdeľujú na slivky,
slivy, ringloty a mirabelky. Slivky ešte ďalej rozdeľujeme na
pravé slivky a poloslivky. Pravé slivky sa pestujú najčastejšie
a ich plody majú chuťovo najlepšie vlastnosti. Poloslivky majú
väčšie, ale v porovnaní s pravými slivkami menej kvalitné plody.
Práve do tejto skupiny patria odrody tolerantné voči šarke
sliviek ako napríklad odroda Stanley, ktorá sa na Slovensku
rozširuje ako náhrada za Bystrickú slivku a rovnako ako
Bystrická slivka je samoopelivá.
|
