Škodlivé roztočce na ovocných drevinách a réve vinnej
Škodlivé roztoče na ovocných drevinách a réve vinnej (roztočec ovocný, roztočec chmeľový, hálkovce,
vlnovníkovce) Drobné, maximálne 1 mm veľké, pavúkovité, dlho chlpaté roztoče. Farba hnedozelená až
žltá či červená, vyskytujú sa na rube listov buď jednotlivo alebo v kolóniách, ktoré bývajú zapradené
pavučinkami. Hálkovce a vlnovníkovce majú červíkovitý tvar tela a sú viditeľné iba pod mikroskopom.
Škodlivé roztoče znižujú množstvo i kvalitu hrozna a ovocia. Spôsobujú zasychánie rašiacich letorastov
a horšie vyzrievanie dreva. Pri extrémne silnom napadnutí môže dôjsť až k odumretiu celých krov i stromov.
V súčasnosti sú populácie týchto roztočov väčšinou odolné mnohým chemickým prípravkom.
Nosániky
(Nosánik ligurčekový, nosánik ryhovaný, kvetovka jahodová, nosánik vajcovitý)
Popis: nosatcovitý chrobák, asi 1 cm veľký. Najviac škodia larvy, ktoré sú rohlíkovitého tvaru,
smotanovo biele s hnedou hlavou a až 12 mm veľké. Dospelé chrobáky ohrýzajú listy, larvy ožierajú
korienky a poškodzujú koreňový kŕčok rastlín. Pri silnejšom napadnutí rastliny zasychajú a hynú.
Chrobáky sa mimoriadne silne rozmnožujú, pretože celá populácia sa skladá iba zo samíc. Jedna samica
kladie až 1000 vajíčok. Nosániky rodu Otiorrhynchus sú obávaní škodcovia azaliek, rhododendrónov,
primuliek a iných druhov okrasných rastlín. Napádajú tiež jahody, révu vinnú a okrasné stromky.
Smútivky
Dospelé
smútivky sú drobné, asi 2-4 mm dlhé mušky podobné komárom. Charakteristické sú dlhé tykadlá, čiernošedá
farba tela, ľahko dymovo sfarbené priehľadné, krídla s typickými čiernymi žilkami. Larvy smútiviek sú
minimálne 5-7 mm dlhé, biele priehľadné s čiernou hlavou. Poškodzujú najmladšie korienky zakoreňujúcich
odrezkov a mladých rastlín.
Slimáky
V našich podmienkach
škodí niekoľko rôznych druhov slimákov. Slimáky sa živia rastlinným materiálom a napádajú najrôznejšie
druhy rastlín. Jeden slimák zožerie v priebehu 24 hodín potravu o hmotnosti poloviny svojho tela. Slimáky
spôsobujú významné poškodenie porastu. Vyžierajú semená, požierajú korienky a klíčne listy, ohrýzajú listy
a poškodzujú kvety. Poškodenie na rastlinách otvára bránu pre vstup mnohým infekčným chorobám. Slizký
výlučok naviac vedie k stratám na kvalite a vzhľade. Ku svojmu životu potrebujú vlhké prostredie. Množia
sa v priebehu celého vegetačného obdobia, najviac však škodia na jar a na jeseň. Kladú vajíčka po 15 až 50
kusoch do pôdy alebo pod rastlinné zbytky.
Vošky
Drobný hmyz so šiestimi nohami a zreteľnými nitkovitými tykadlami, väčšinou s mäkkým zavalitým telíčkom, po
stranách zadočka dve trubičky. Krídla pokiaľ sú prítomné, sú priehľadné, blanité, v kľude zložené strechovito
nad zadočkom. Farba žltozelená, zelená, hnedozelená či červenkastá, alebo hnedá až čierna. Na rastlinách
často v početných kolóniách. Skleníkové populácie vošiek sú tvorené väčšinou bezkrídlymi živorodými samicami.
Samice rodia až 100 lariev, ktoré behom niekoľkých dní dospievajú a množia sa. Vošky škodia saním rastlinných
štiav, tvorbou medovice a prenášaním vírusových chorôb. Značným problémom pri ochrane pred voškami je skutočnosť,
že jednotlivé druhy vošiek majú výrazne rôznu citlivosť na chemické prípravky. Celá ochrana je naviac skomplikovaná
získanou odolnosťou vošiek voči chemickým prípravkom.
Strapky
Drobný hmyz štíhleho
a čiarkovitého tvaru tela, články tykadiel sú korálovité, krídla s dlhými hustými brvami sú skladané pozdĺž
osi tela. Vyskytujú sa na rastlinách, často v kvetoch. Často bývajú nalepené na žltých i modrých lepových doskách.
Strapka záhradná a predovšetkým strapka západná je jedným z najvážnejších škodcov skleníkových kultúr a izbových
kvetín. Napáda uhorky, papriky, paradajky a väčšinu druhov skleníkových kvetín. Na rastlinách škodia nielen saním,
ale i prenosom nebezpečných vírusových chorôb. Strapka západná môže mať až 15 generácií do roka a pri 25° C
trvá vývoj jednej generácie len 18 dní. Strapka západná je vysoko odolná voči väčšine chemických insekticídov.
Obaľovač jablčný
Najvýznamnejší
škodca jabloní a hrušiek. Húsenice sa po vyliahnutí zažierajú do plodu a smerujú do jadra. Plody sú napadnuté
hubovými chorobami. Obaľovač má u nás obvykle 2 generácie.
Kvetopas jabloňový
Larvy
vyžierajú výhonky jabloní, ktoré potom celkom zoschnú.
Roztočec chmeľový
Drobné,
maximálne 1 mm veľké pavúkovité, dlhochlpé roztoče so 4 pármi nôh. Farba hnedozelená až žltá či oranžovo červená.
Vyskytujú sa väčšinou v kolóniách zapradených pavučinkami. Roztočec chmeľový napáda uhorky, papriky, baklažány,
jahody, väčšinu druhov kvetín a mnoho ďalších rastlín pestovaných v skleníkoch. Roztočec je tiež jedným z
najčastejšie sa vyskytujúcich škodcov väčšiny izbových rastlín. V optimálnych podmienkach, tj. pri teplotách
30 °C vyloží jedna samica až 100 vajíčok. Pri tejto teplote sa z vajíčok vyvinie ďalšia generácia už za 7 dní.
Populácie roztočcov v skleníkoch sú schopné získať behom krátkej doby odolnosť k chemickým prípravkom na ochranu
rastlín. Väčšina populácie roztočcov v skleníkoch túto odolnosť voči niektorým pesticídom už získala. Preto sa
chemická ochrana stáva málo účinnou a neprimerane drahou.
Molice
Dospelé molice sú drobný,
dobre lietajúci snehobielo sfarbený hmyz. Po vyrušení rýchle lietajú. Krídla sú v kľude zložené strechovito
nad zadočkom. Hojne sa objavujú na žltých lepových doskách. Larvy sú drobné, ploché, vajcovito oválne, sú prisaté
na listy a pokryté bielym povlakom. Molice napádajú paradajky, uhorky, papriky, fuksie a mnoho ďalších druhov
rastlín. Jedna samica kladie niekoľko desiatok až stoviek vajíčok v závislosti na druhu živnej rastliny a na teplote.
Napr. na baklažán kladie jedna samica molice skleníkovej v priemere 250 - 300 vajíčok, na papriku menej než 10
vajíčok. Molice škodia priamym satím, ako aj tvorbou medovice, od ktorej sú rastliny prerastené čiernou hnilobou.
